Tak dovidenia, dobre?!

Peter Smolík (5. 1. 1960 – 1. 8. 2008) bol v najširšom zmysle slova človekom kultúry.
Celým životom ho sprevádzala ťažká choroba, žil s mementom mori tak, aby naplnil vymedzený čas života vrchovatou mierou. Bol si vedomý jeho ceny, nemárnil ho a nezmárnil. Bol pevne ukotvený na zemi, v rodičoch, súrodencoch, manželke a deťoch, v zemitom humore.
Zároveň žil medzi nebom a zemou svoj sen o kultúre. Písal o ľudskej slobode, vedel, že o nej treba hovoriť v časoch dobrých, ale neslobodno na ňu zabudnúť v časoch zlých ani v životnej každodennosti.
S manželkou Gabrielou a s Miroslavom Cipárom založil a spravoval občianske združenie Hlbiny, ošetroval časopisy Impulz a Naše svedectvo, spolu s Františkom Mikloškom osadzoval pamätníky obetiam komunizmu a na počesť Sviečkovej manifestácie.
S Michalom Vaškom sa podieľal na vybudovaní kultúrneho vydavateľstva, kde vyšli aj jeho zásluhou diela slovenskej literatúry od Jána Harantu po Mikuláša Šprinca a výtvarné monografie od Teodora Tekela po Igora Minárika. Peter Smolík bol človekom cti, spoľahlivý, lojálny, otvorený, srdečný, rád zvedavo po očku podkušoval a takto si naňho v knihe spomínajú aj jeho najbližší a priatelia.